|
|
| Čo je to amatérske rádio ... |
Amatérske rádio, inak nazývané
aj HAM rádio, je druh rádiokomunikačnej služby, slúžiaci na účely sebavzdelávania, vzájomnej komunikácie a technického
štúdia amatérov, ktorí sú oprávnenými osobami so záujmom o rádiotechniku výhradne
z osobného záujmu a bez finančného prospechu. Je to záľuba, ušľachtilá činnosť, ktorá zvyčajne postihne človeka na celý život.
Aj keď by sa na prvý pohľad zdalo, že ľudia holdujúci amatérskemu rádiu sa zaoberajú prevažne bezdrôtovým
prenosom šuniek na diaľku, ako to dokazuje slovko "HAM", nie je tomu tak. Prívrženci tohoto
hobby sa venujú celému komplexu činností, z ktorého jednou je amatérske vysielanie na príslušných
segmentoch rádiového spektra, ktoré majú pre tieto účely vyčlenené.
Čo znamená slovko "HAM", tak často používané medzi rádioamatérmi ?
Je to prostá skratka, ktorá sa skladá z prvých písmen priezvísk troch amerických rádioamatérov, členov
Harvardského rádioklubu, pp. Hymana, Almyho a Murraya, ktorí ju používali pred sto rokmi na identifikáciu
svojej stanice v éteri. Táto skratka sa tak udomácnila, že keď p. Hyman v roku 1911 v americkom kongrese
loboval za väčšiu ústretovosť americkej legislatívy ohľadne amatérskeho vysielania, skoro všetci senátori
diskutujúci na túto tému označovali prejednávanú problematiku ako v súvislosti HAMs, s rádioamatérmi.
Časom sa dané označenie vžilo v celosvetovom meradle a používa sa dodnes ako skratka vyjadrujúca názov rádioamatér.
Povoľovacie podmienky pre amatérske vysielacie rádiové stanice,
ktoré stanovujú práva a povinnosti držiteľov povolenia na prevádzkovanie amatérskych vysielacích rádiových staníc,
definujú amatérske vysielanie ako Amatérsku službu, čo rádioamatérov stavia na rovinu iným službám činným v éteri a zaručuje im určitý
stupeň ochrany pred nežiaducimi vplyvmi ako je napr.: rušenie jej prevádzky inými používateľmi rádiového spektra. Všetky amatérske stanice komunikujúce na
tom ktorom pásme majú rovnaké práva, nik by si nemal prisvojovať akékoľvek privilégiá. Žiaľ, občas je možné pri práci na rádioamatérskych pásmach
stretnúť aj takých ľudí, ktorí si tiež hovoria amatéri, ale snažia sa byť rovnejší ako ostatní. Ochranu pred hlúposťou takýchto nespratníkov
nedokáže zabezpečiť žiadny štatút, s tým sa musia vysporiadať rádioamatéri sami. |
| Rádioamatérsky kódex. |
| Rádioamatér je .... |
| .... ohľaduplný |
| Nikdy sa úmyselne na pásmach nespráva tak, aby svojim konaním znepríjemňoval potešenie z vysielania iným rádioamatérom
|
| .... lojálny |
| Záleží mu na napredovaní rádioamatérstva, vždy je prístupný
a ochotný pomôcť ostatným rádioamatérom v klube, svojou prácou sa vždy v rámci svojich možností a
schopností snaží pričiniť o rozvoj spoločnosti ku ktorej prináleží. |
| .... pokrokový |
| Sústavne sleduje technický pokrok, snaží sa o vylepšovanie a udržiavanie svojho
zariadenia v takom stave, ako to umožňujú najnovšie technické poznatky. |
| .... priateľský |
| Ak je o to požiadaný, ochotne zníži tempo a je pri práci
na pásme trpezlivý. Vždy má priateľskú radu a je ohľaduplný k začiatočníkom. Ochotne spolupracuje a
má pochopenie aj pre záujmy iných - toto je hlavným puncom ducha rádioamatéra. |
| .... vyrovnaný |
| Rádio je pre neho záľuba. Nikdy nepripustí, aby
jeho záľuba bola na prekážku v rodinných, pracovných, školských alebo iných povinnostiach voči spoločnosti. |
| .... patriot |
| Je vždy pripravený svojim umením a zariadením ochotne pomôcť spoločnosti a krajine. |
| Originál rádioamatérskeho kódexu napísal Paul M. Segal, W9EEA, v roku 1928. |
| Čo robia rádioamatéri ... |
Pokiaľ človek so záujmom o amatérske vysielanie
splní všetky podmienky uvedené v predpise o osobitnej odbornej spôsobilosti a úspešne absolvuje pred skúšobnou komisiou zriadenou povolovacím orgánom
skúšku na operátora rádioamatérskej stanice, môže požiadať o vydanie povolenia na zriadenie a prevádzkovanie amatérskej rádiovej stanice a
pridelenie volacieho znaku. Po obdržaní zmieneného povolenia a rádioamatérskej značky sa pred ním otvoria široké možnosti
naplnenia predstáv rádioamatéra a záleží len na ňom samom, ktorým smerom sa jeho rádioamatérska činnosť bude uberať.
V
minulosti boli veľmi populárne a aktívne rádioamatérske kluby. Sú vybavené vlastným vysielacím zariadením a majú taktiež pridelenú svoju
volaciu značku. V dnešnej dobe, hoci stále existujú, ich činnosť, až na niektoré výnimky, značne upadá. Jednotliví rádioamatéri - ich členovia
- sa v nich s väčšou či menšou pravidelnosťou dodnes stretávaju. Na stretnutiach sa venujú klasickej amatérskej činnosti, vymieňajú si vlastné
skúsenosti z prevádzky či najnovšie technické poznatky. Niektoré kluby sa venujú príprave nových rádioamatérskych adeptov organizovaním prípravných
kurzov, na ktorých sa budúci amatéri majú možnosť naučiť všetko potrebné na zvládnutie operátorských skúšok. Klubová značka býva veľmi
často používaná v rádioamatérskych súťažiach, kde sa pri jednej stanici strieda viacej operátorov. Na vyššej úrovni sú kluby, ale aj
jednotlivci zastrešení národnými rádioamatérskymi zväzmi alebo federáciami (na slovensku SZR), ktoré sú združené v celosvetovej rádioamatérskej únii
(IARU). Na to, aby sa človek mohol zaoberať vysielaním na amatérskych pásmach, na rozdiel od minulosti, dnes už na slovensku členstvo v spomínaných
organizáciach nieje podmienkou.
Zrejme najväčšiu skupinu tvoria amatéri venujúci sa nadväzovaniu klasických rádiových spojení s inými
amatérskymi stanicami, ktorých je po celom svete niekoľko miliónov. Na komunikáciu medzi rôznojazyčnými rádiomatérmi sa najčastejšie používa angličtina,
ale nieje to pravidlo. Kvôli zjednodušeniu a zrýchleniu komunikácie medzi amatérmi, hlavne pri telegrafnej prevádzke, majú HAMs dohodnutú širokú škálu
rédioamatérskych skratiek a tzv. Q-kódov.
Pokiaľ pri komunikácii v otvorenej reči je dôležité, aby nedošlo k chybnému prevzatiu informácie, amatéri používajú
hláskovanie jednotlivých písmen dohodnutými výrazmi, ktoré tvoria tzv. hláskovaciu tabuľku.
Druhú veľkú
skupinu tvoria amatéri, ktorí sa venujú hlavne konštrukcii a skúšaniu rôznych elektronických zariadení a antén využiteľných v rádioamatérskej praxi.
Po pásmach je ich z pravidla počuť pomenej. Ich neoceniteľnou vlastnosťou je ochota podeliť sa so svojimi skúsenosťami
a poznatkami s inými rádioamatérmi, čo bez pochyby kladne ovplyvňuje a prispieva v rozvoju nášho krásneho koníčka.
Keď budete
na prechádzke v prírode a natrafíte tam na ľudí pobehujúcich s rôznymi smiešnymi tykadlami v rukách, - ak ste poľovníci tak nestrieľajte hneď
po nich - keď ste normálnymi turistami, nemusíte hneď na nich volať policajtov alebo nebodaj SIS-ku - nie sú to žiadni špióni ani záškodníci,
sú to tiež rádioamatéri venujúci sa buď tréningu alebo priamo závodeniu v rádiovom orientačnom behu (ROB), inak ľudovo nazývaným aj hon na líšku.
Snažia sa v pokluse pomocou rádiového prijímača nájsť skrytý vysielač. Súťaže v ROB sa poriadajú na rôznych úrovniach až po majstrovstvá sveta, ktorých
usporiadateľom v roku 2002 bolo práve Slovensko. Na toto odvetvie je však potrebná aj nejaká tá fyzická kondícia a preto sa nečudujem, že sa
ROB-u venuje tak málo ľudí, veď nieje nad pohodlie dobre vykúreného HAM-shacku, hi, hi... |
Táto stránka je umiestnená aj na portáli CQ.SK,
Ďakujem Oliverovi, MW3SDO, za hosting mojej stránky. |
|
|
|
