Dejiny rišňovskej rímsko-katolíckej farnosti od 14. storočia do súčasnosti.

   Ako sme už spomenuli v inej časti, prvým známym správcom farnosti v Dolných Rišňovciach bol plebán Mikuláš. Spomína sa v rokoch 1332 - 1337. Ale ozaj prvým záznamom o existencii farského kostola sv. Mikuláša je listina z roku 1323, kde je podrobné ohraničenie usadlostí Rišňovce a Alekšince. Je viac než isté, že miestny gotický kostol musel existovať minimálne od začiatku 14. storočia. V 20. rokoch tohto storočia slúžil pre potreby farníkov z Dolných Rišňoviec a Alekšiniec. Hudák uvádza, že kostol sv. Mikuláša je v historických dokumentoch spomínaný aj v roku 1429 a že slúžil až do roku 1775, kedy bol nahradený neskorobarokovým chrámom zasväteným sv. Trojici. Prečo sa namiesto starého kostola postavil novší, nie je ťažké uhádnuť:

1. gotický chrám bol veľmi staticky narušený, preto hrozilo, že sa rozpadne;
2. jeho priestor už nevyhovoval väčšiemu počtu obyvateľov Rišňoviec;

Najmä keď k farnosti pribudli fílie v Horných Rišňovciach, Kľačanoch, Sasinkove, ale už v roku

Interiér rišňovského kostola z konca druhej dekády minulého storočia

1893 sa spomína starostlivosť aj o 54 farníkov v hájovni; v roku 1894 mali Dolné Rišňovce fílie aj na majeroch Bešeňov, Geňov, Fizardov, Díč, celkove 1883 farníkov, od roku 1912 ešte dva ďalšie majere Újmajer a Kisságh, to už bolo 2732 farníkov. Určite svoju úlohu pre výstavbu nového kostola zohrala aj blízkosť Nitrianskeho biskupstva. Veď nie je náhodou, že práve počas poslednej tretiny 18. storočia veľa okolitých obcí začalo so stavbou nových chrámov zasvätených novým svätým. Nové, väčšie chrámy, vyzdobené bohatými maľbami a vnútorným zariadením, mali prispieť nielen k zvýšeniu úcty k novým svätým, ale aj k stmeleniu náboženského povedomia veriacich obyvateľov obcí.
   Podľa Súpisu pamiatok na Slovensku katolícky kostol najvätejšej Trojice vystavali v rokoch 1770 - 1775. Je to jednoloďová stavba so štvorcovým presbytériom, pristavanou sakristiou a čiastočne predstavanou vežou. Bol opravovaný až v roku 1906. Z barokovej a rokokovej vnútornej výzdoby sa zachovalo pomerne veľa. Hlavný oltár je z 2. polovice 18. storočia. je zdobený

Interiér rišňovského kostola z polovice sedemdesiatych rokov minulého storočia

stĺpovou architektúrou a plastikami najsvätejšej Trojice, sv. Jána a sv. Pavla. V nadstavci sú ozdobné vázy, dvaja kľačiaci anjeli a plastika Sedembolestnej Panny Márie. Dva bočné oltáre majú rokokovú výzdobu, z drapériou a volútovými ozdobami. N prvom je viacero plastík zobrazujúcich výjav z Kalvárie. Na druhom je plastika sediace Sedembolestnej Panny Márie s inými dvoma anjelmi. Plastiky z oboch oltárov sú veľmi významné nielen z hľadiska náboženského, ale aj kunsthistorického, lebo vychádzajú z práce bratislavskej donnerovskej dielne, takisto ako aj rokoková krstiteľnica s reliéfom Dobrého pastiera a sochami dvoch evanjelistov. V baldachýne má navyše plastiku anjela s krížom a kotvou. V chráme je aj klasicistická krstiteľnica z červeného mramoru z konca 18. storočia, na jej kovanom vrchnáku je pletencový dekor. Ďalej sú tu: obraz Panny Márie Kráľovnej obklopenej anjelmi, barokový obraz tzv. Mater misericordie. Zaujímavé sú aj bohato vyrezávané barokové lavice z doby výstavby nového chrámu.
   J. Hudák uvádza, že v obci sa asi začiatkom 20. storočia vystavala aj miestna kaplnka zasvätená k úcte Terezky Ježiškovej. Okrem Rišňoviec majú kaplnky s podobným patrocíniom iba ďalšie tri slovenské obce - Vlčkovce pri Seredi, Bátorová pri Veľkom Krtíši a Hudcove pri Humennom. Musíme ale povedať, že podľa historických dokumentov tu táto kaplnka stojí od konca 40. rokov 19. storočia.
   Ale vráťme sa k samotným dejinám miestnej rišňovskej farnosti. Žiaľ, nevieme ich až tak podrobne rekonštruovať ako by bolo potrebné, lebo nám chýbajú presnejšie historické záznamy. Ale je jednoznačné, že aspoň Rišňovce zostali ušetrené od väčších konfesijných nepokojov v 17. - 18. storočí. V obci bolo vždy iba zopár rodín hlásiacich sa k evanjelíckej viere, takže miestny farský kostol sv. Mikuláša využívali stále iba katolíci. O krátkodobom účinkovaní miestnych evanjelíkov podávame základné fakty v ďalšej časti.
   Podľa Némethyho vo farnosti Dolné Rišňovce pôsobilo od roku 1332 do roku 1894 29 miestnych kňazov, ich prehľad je doplnený podľa rôznych prameňov až do súčasnosti:
 

1332 - 1337 1699 - 1703 1703 - 1709 1709 - 1713 1713 - 1715 1715 - 1723 1723 - 1724 1724 marec 1724 - 1740 1740 - 1746 1746 - 1755 1755 - 1757 1762 - 1764 1764 - 1766 1766 - 1772 1773 - 1781 1781 - 1791 1791 - 1803 1803 - 1806

Mikuláš, plebánus de Richen Juraj Mráz Ján Michalovics Juraj Fabry Juraj Muzny Ján Gunda Peter Struharovics Juraj Chinorani Matej Radiczky Imrich Visnovzky Štefan Kacskovics ? ? ? Ondrej Skulteti Ján Kolbach Ján Klimó Juraj Chnorecz Pavol Lalkovics Anzelm Csaszta, paulín,  adm. Vojtech Kovecz

1806 - 1818 1818 - 1822 1822 - 1830 1830 - 1831 1831 - 1835 1835 - 1844 1844 - 1865 1865 - 1886 1886 - 1903 1903 - 1911 1911 - 1912 1912 - 1937 1937 - 1938 1938 - 1945 1945 - 1965 1965 - 1990 1990 - 1999 1999 - súč.

Jozef Ekler Jozef Bohlovics Ján Andria Jozef Szkaliczky Štefan Pereszlényi Anton Vörös Karol Hyros Ignác Butassovics Pavol Pavlovics Jozef Rákoczy Štefan Avar Ján Félix Štefanovič Júlis Holloš Ján Hudec, poslanec Slov. snemu Štefan Rácz Štefan Moravčík - dekan Jozef Loziňák - dekan Marian Ondrejka

   Niekdajší správcovia rišňovskej farnosti mali v podstate tie isté náboženské povinnosti ako aj dnešný farár. Vykonávali krsty, svadby, pohreby, výučbu mládeže a ostatné náboženské úkony. Farár sa však musel starať aj o evidenciu hospodárstva farnosti. Zapisoval príjmy od veriacich, ofery od zemepánov, výdavky na prevádzku farnosti a fary, údržbu chrámu. Pri spravovaní mu od 18. storočia pomáhal aj tzv. Ludi-magister, miestny učiteľ, organista, ktorý okrem výučby základných predmetov hral na organe počas omší a v sviatočné dni, chodil s deťmi spievať napr. počas pohrebov, ale aj na Vianoce koledovať po celej dedine. Časť získaných príjmov mu zostalo, zvyšok odovzdával farárovi. Predpokladáme, že minimálne od polovice 18. storočia bola pri fare aj miestna škola, ďalší údaj o škole, ale už pod dozorom štátu, nachádzame až v roku 1870. Pri lukáčovskej farnosti asistovala koncom 18. storočia aj miestna pôrodná babica. Nie je vylúčené, že tomu bolo tak aj v rámci rišňovskej farnosti. Ak tu bola, tak jej musel farár vystaviť nielen svedectvo o jej mravnej a občianskej bezúhonnosti, ale aj o jej zdravotníckych schopnostiach. Popri náboženských úkonoch sa musel farár starať aj o majetky zverené farnosti - o polia, lúky, lesy, musel dozerať na ich riadne využívanie a na riadne odovzdávanie cirkevného desiatku. Viacej o majetkovom rozsahu farnosti by sme sa však mohli dozvedieť iba z vizitácií.

Z histórie miestnej evanjelickej cirkvi

   O dejinách miestnych evanjelikov existujú veľmi skúpe informácie. Zo schématizmov ostrihomského arcibiskupstva vydávaných knižnou formou od 1. tretiny 19. storočia do roku 1918 sa dozvedáme, že v Rišňovciach v tomto čase žilo iba minimum občanov s evanjelickým vierovyznaním, hoci vo farnosti ich bolo pomerne veľa. Podobné zistenie priniesla aj analýza sčítacích hárkov z roku 1869. Preto tu ani nikdy nemali nejaký rozsiahlejší chrám či modlitebňu.
   Iba L. Paulíny pri spracovávaní dokumentov k dejinám Nitrianskej superintendencie narazil na zopár zmienok viažucich sa aj k dejinám miestnych evanjelikov. Aako sa vie zo všeobecnej histórie, evanjelici prišli do Hlohovca okolo roku 1539 a do roku 1580 tu získali výraznú prevahu nad katolíkmi. Vznikla tu významná škola, kníhtlačiareň. Evanjelizáciu celého regiónu podporovali aj vtedajší zemepáni Thurzovci. Viacero škôl s výučbou náboženstva, počtov, písania, čítania, hudby a spevu(v reči ľudu) vzniklo najmä v 1. tretine 17. storočia, kedy ešte Thurzovci nekonvertovali na katolícku vieru. Takéto školy boli napríklad v Horných Zeleniciach, Bučanoch, Veľkých Kostoľanoch, Drahovciach, Hornom Trhovišti, Dvorníkoch, Ardanovciach, Nových Sadoch a Veľkých Ripňanoch, ale aj v Pastuchove. Hlavne Pastuchov je pre pôsobenie rišňovských evanjelikov dôležitý, lebo podľa historických záznamov od roku 1633 do roku 1674 boli evanjelici z oboch obcí združení do tzv. rišňovsko-pastuchovskej obce. V roku 1633 ju viedol Michal Oleatoris, v rokoch 1652 - 1657 Mikuláš Šikula, v roku 1657 aj Mikuláš Štefanides, v roku 1664 Mikuláš Nicolaides, v roku 1667 Kristián Záhorecký, v rokoch 1668 - 1673 Ján Chalupka. Poslední dvaja kňazi tejto náboženskej obce boli v roku 1674 odsúdení do vyhnanstva. Až do roku 1706 nebolo možné oficiálne vykonávať pobožnosti v chráme. Od roku 1706 sa začalo chodiť do kostola v Nových Sadoch.
   Podľa Paulínyho sa do roku 1630 chodilo na pobožnosti do Pastuchova. V tomto roku odobral však Adam Thurzo evanjelikom pastuchovský kostol a pridelil ho katolíkom. Kostol bol miestnym evanjelikom vrátený až podľa výnosu rímsko-nemeckého cisára Ferdinanda III. v roku 1647. Podľa vizitácie, ktorú v miestnej náboženskej obci vykonal v roku 1611 Abrahamides, evanjelický farár býval v Rišňovciach, ale pobožnosti vykonával v Pastuchove. Cirkev bola vtedy veľmi chudobná, celoročný dôchodok farára pozostával iba z darov veriacich. Je zapísané, že v roku 1611 veriaci z Kľačian, Horných a Dolných Rišňoviec a majera Komoča venovali farárovi jedného barana, sedliaci a hoferi dali po jednej trnavskej merici. Kto mal záprah, dal aj fúru dreva, ak nemal, tak pomohol aspoň pri jeho pílení. K majetku cirkvi patrili dve kopanice a vinohrad v Kľačanoch.