b. Samospráva obce

   Samosprávu oboch obcí zabezpečovali obecné zastupiteľstvá, ktoré volili do roku 1923 richtárov a od rokov 1924 starostov. Prehľad richtárov pred rokom 1900 je uvedený v časti spracovanej PhDr. Hunkom.
   Poslednými richtármi pred zlúčením oboch obcí boli bratia Ján Valkovič v Dolných Rišňovciach a Pavol Valkovič v Horných Rišňovciach. Richtármi boli pravdepodobne od roku 1904 do októbra 1923. Zlúčenie oboch obcí bolo prerokované 19.8.1923 na spoločnom zasadnutí obecných zastupiteľstiev. Na tomto zasadnutí bolo prerokované nariadenie okresného náčelníka v Hlohovci o zlúčení oboch obcí. Obecné zastupiteľstvá nemali námietky proti zlúčeniu obcí, odmietli však znášať náklady spojené s týmto zlúčením. Dôvodili to tým, že na tomto zlúčení má záujem štát a mal by preto znášať aj vzniknuté náklady. V októbri 1923 boli zvolení za starostov Jozef Chudý v Dolných Rišňovciach a František Klačko v Horných Rišňovciach.
   Zlúčenie oboch obcí v jednu politickú obec Rišňovce povolila vláda Československej republiky výnosom zo dňa 9.9.1925. Starostom zlúčenej obce do volieb v roku 1926 zostal Jozef Chudý. V roku 1926 boli voľby do obecného zastupiteľstva. Jednotlivé politické strany existujúce v obci získali nasledovné počty hlasov a mandátov: HSĽS 221 hlasov - 8 mandátov, KS 209 hlasov - 6 mandátov, Republikánska strana 80 hlasov - 3 mandáty, Národná socialistická strana 47 hlasov - 1 mandát. Za starostu obce bol zvolený Augustín Šimora. Pôsobil do roku 1931.
   V apríli 1931 sa konali voľby do obecného zastupiteľstva pre ďalšie obdobie. Za starostu bol zvolený Jozef Sloboda. Pôsobil do začiatku roka 1938. Starostom od začiatku roka 1938 do 12.11.1938 bol Jakub Káčer. Starosta Sloboda venoval veľkú pozornosť skrášľovaniu a úprave obce. Bol vybudovaný park okolo kostola a postavený pomník padlým v 1.svetovej vojne. Mimoriadnu iniciatívu pri jeho postavení vyvinul miestny Dobrovoľný hasičský zbor.
   Administratívnym centrom obcí Rišňovce, Alekšince, Kľačany a Sasinkovo (Šág) bol obvodný notársky úrad. Jeho sídlo bolo v Rišňovciach v budove obecného domu. Na čele notárskeho úradu bol vedúci notár s právom veta pri rozhodnutiach obecného zastupiteľstva. Vedúci notár mal tzv. podnotárov. Mená vedúcich notárov pred 20. storočím nepoznáme. Vedúcim notárom pred 1.svetovou vojnou až do roku 1930 bol Jozef Radványi. Bol to zámožný muž, hospodáril cca na 100 k.j.. Jeho manželka Gizela bola učiteľkou na tunajšej rímskokatolíckej škole. Vedúcimi notármi od roku 1930 boli: Július Poliak (1930-1931), Vojtech Ottinger (1931-1935), Július Doskočil (1936-1938), Jesenský (1938-1942), Ján Radošinský (1942-1945). Pridelenými notármi od roku 1895 boli: Béla Jakabfalvay, Teodor Hörmann, Koloman Batla, Ľudovít Gašpar, Ľudovít Slavkay, Jozef Cepko, Michal Valo, Július Paner, J. Branský...