O výstavbe verejných objektov technickej, občianskej vybavenosti a ďalších významných objektov od roku 1918 do roku 1945 sú neúplné, často iba sprostredkované informácie.
Z väčších stavebných akcií si uvedieme aspoň niektoré.
   S ELEKTRIFIKÁCIOU OBCE sa začalo v rokoch 1923-1925, uskutočňovala sa postupne. Najväčšie tempo nadobudla v rokoch 1928-1929. Západoslovenské elektrárne v Bratislave po kolaudácii transformátorovej stanice v Rišňovciach na 22 kV a prípojky do Alekšiniec dali 9.2.1929 výmer na jej prevádzku. Elektrifikácia obce bola ukončená v rokoch 1941-1944
   O miestnom MLYNE pamätníci uvádzajú, že existoval už pred rokom 1920. Bol drevený, nízky, jeho vlastníkom bol barón Kuffner. Mlyn od neho odkúpil Jozef Šimora. V roku 1924 mlyn vyhorel. V roku 1925 mlyn odkúpil Jozef Vlček, uskutočnil rozsiahlu rekonštrukciu. Elektrický prúd na pohon mlyna dodával agregát, ktorý štartoval na stlačený vzduch. V mlyne sa naposledy mlelo v roku 1954. Do roku 1990 používalo mlyn miestne JRD na skladovanie obilia. V súčasnosti je mlyn chátrajúcou budovou.
   Po roku 1945 bolo postavených v obci viacero stavieb technickej a občianskej vybavenosti, ktoré významnou mierou prispeli k zlepšeniu životných podmienok obyvateľov obce.
   ŠTÁTNA MEŠTIANSKA ŠKOLA - bola zriadená v roku 1945. Škola bola umiestnená v objektoch starého a nového kaštieľa a v budove medzi "baštami".
   ŠTÁTNE KINO "OSVETA" - bolo otvorené v máji 1949. Kino bolo zároveň aj kultúrnym domom. Bolo zriadené v zrekonštruovaných priestoroch bývalej sýpky a strojovej čistiacej stanice - objekty Kalába. V tom období to bolo na okolí jediné štátne kino s pravidelnou prevádzkou.
   MIESTNY OBECNÝ ROZHLAS - bol daný do prevádzky v decembri 1949.
   ĽUDOTEX - "dielňa umeleckého priemyslu na zhotovenie kobercov". Prevádzka bola otvorená v roku 1949 v objektoch súkromného domu Jána Škodu. Prevádzku v roku 1963 prevzalo Výrobné družstvo tkáčske Nitratex Svinná, okres Trenčín. Vyrábali sa tu kelimové koberce obojstranné. V začiatkoch na prevádzke pracovalo 19 žien.
   MATERSKÁ ŠKOLA - jej výstavba prebiehala v rokoch 1949- 1950. Stavba Materskej školy bola realizovaná s nákladom asi 400 tisíc korún. Budova MŠ bola v Dolnej dedine vedľa ordinácie lekára. Dnes je v tejto budove firma "Čierni baróni" - diskontná predajňa.
   GARÁŽE STROJNOTRAKTOROVEJ STANICE (STS) - vedľa terajšieho Kultúrneho domu boli vybudované v roku 1949. Priestory niekoľko rokov využívalo JRD na garážovanie strojov. Dnes sú využívané ako garáže obecného úradu.
   OBCHODNÝ DOM - zriadila Jednota Hlohovec, do prevádzky bol daný v roku 1958.
   PEKÁREŇ - bola postavená a daná do prevádzky v roku 1959. Jej výstavbu zabezpečovala a prevádzkovala Jednota Hlohovec.
   ELEKTRIFIKÁCIA ČASTI OBCE NOVÁ ŠTVRŤ - bola uskutočnená v roku 1960. Prvé domy na tejto štvrti boli postavené začiatkom 50-tych rokov. V prvých rokoch boli domy bez elektrického prúdu - svietilo sa petrolejovými lampami a sviečkami.
   KADERNÍCTVO - bolo otvorené v roku 1964. Umiestnené bolo v objekte pri "baštách" - vedľa požiarnej zbrojnice.
   AUTOMATICKÁ TELEFÓNNA ÚSTREDŇA - bola daná do prevádzky v roku 1964. Je umiestená vedľa bývalej školy pri kostole. Výstavbu ústredne zabezpečovali Telekomunikácie Nitra.
   DOM SMÚTKU - jeho výstavba prebiehala v rokoch 1965- 1967. Do tohoto obdobia mŕtvi až do pohrebu boli vystretí doma. Stavba domu smútku sa uskutočnila z iniciatívy výboru Zväzu záhradkárov, Štefana Zelku (predsedu MNV), dekana Štefana Moravčíka, Štefana Hlavačku (správcu ŠM), miestneho JRD. Brigádnických prác sa zúčastňovali občania, výstavbu stromčekov okolo Domu smútku robili členovia organizácie záhradkárov.
   ZÁKLADNÁ ŠKOLA - bola postavená v rokoch 1965-1967. Komplex budov školy pozostáva z dvoch pavilónov učební A a B (18 tried), telocvične, školskej jedálne, družiny a učiteľskej bytovky. Škola bola postavená dodávateľsky s celkovými nákladmi 5,1 milióna Kčs. Stavbu realizovali Pozemné stavby Nitra.
   NITRATEX - nové objekty pri železničnej stanici boli dané do prevádzky v roku 1967. V nových priestoroch získalo pracovné príležitosti asi 90 žien. V roku 1983 bola ukončená výroba kobercov. V rokoch 1983-1992 tu bola doplňujúca výroba pre Závody 29. augusta Partizánske. Od roku 1992 prevádzkuje objekty firma HADES Partizánske - výroba pánskej a dámskej obuvi.
   SKLADY CO - sú určené pre potreby civilnej obrany. Objekty boli postavené v roku 1967.
   PREDAJŇA ZDROJ - bola daná do prevádzky v roku 1971. Predajňu zriadil Zdroj Nitra.
   ČERPACIA STANICA PHM BENZINOL - bola vybudovaná v roku 1972.
   ŠPORTOVÝ ŠTADIÓN TJ - vrátane tribúny a šatní bol vybudovaný v rokoch 1968-1969. Na jeho výstavbe sa brigádnicky podieľali členovia TJ, mechanizmami pomohlo miestne JRD. V roku 1994 bolo vybudované sociálne zariadenie s priľahlou miestnosťou pre bufet. Dokončenie týchto priestorov zabezpečoval Obecný úrad.
   MIESTNE KOMUNIKÁCIE - ich výstavba bola uskutočnená v rokoch 1969-1978. Položenie podkladovej vrstvy s penetráciou bolo urobené na Salašoch. V časti Nová štvrť bola novovybudovaná cesta s podkladových a povrchových úprav zo živíc. V Hornej dedine podkladová vrstva s penetráciou, vrátane cesty na cintorín. V Dolnej dedine bol urobený povrchový živičný koberec. Na Kapustniciach v roku 1987 bola urobená nová cesta s podkladových a povrchových úprav so živičným kobercom.
   REKONŠTRUKCIA ELEKTRICKEJ SIETE - v celej obci bola uskutočnená v roku 1985.
   ZÁVOD VEREJNÉHO STRAVOVANIA (terajšia reštaurácia Barborka) - jeho výstavbu uskutočnila Jednota Nitra v rokoch 1982 - 1984.
   KULTÚRNY DOM - jeho výstavba prebiehala v rokoch 1982-1987. Pri slávnostnom zahájení výstavby do základného kameňa bola vložená tuba s listinou obsahujúcou základné informácie o plánovaných nákladoch na výstavbu KD, listina s menoslovom a podpismi prítomných zástupcov MNV a hostí. Kultúrny dom bol postavený v rámci "Akcie Z" s nákladmi 5,5 milióna Kčs. Jeho výstavbu riadil organizačný výbor : František Jamrich - predseda MNV, Ing. Stanislav Gurina - podpredseda MNV, Ing. Peter Hrabárik - tajomník MNV, Jozef Kroppel, Jaroslav Paulen, Ľubomír Jančovič, František Štefánik. Občania na výstavbe KD odpracovali 155 tisíc brigádnických hodín. Mechanizmami pomáhalo miestne JRD. Pri zabezpečovaní finančných prostriedkov pomáhal i miestny rodák Gejza Šlapka. Za vynikajúce výsledky pri výstavbe KD bolo obci Rišňovce udelené vládou Slovenskej Socialistickej Republiky "Čestné uznanie 1. stupňa".
   ZDRAVOTNÉ STREDISKO - rekonštrukcia budovy (nového kaštieľa), v ktorej je zdravotné stredisko umiestnené, bola uskutočnená v rokoch 1988-1989. Organizačne rekonštrukčné práce zabezpečoval MNV.
   SKLÁDKA TUHÉHO KOMUNÁLNEHO ODPADU - je zriadená na hranici katastra Rišňovce - Rumanová, v lokalite "Slopy - Tomán". Skládka je združenou investíciou obcí Rišňovce, Rumanová a Drôtovňa a.s. Hlohovec. Jej výstavba je rozdelená do 3 etáp. V súčasnosti je vybudovaná 1. etapa v celkovej hodnote 8,7 milióna Sk. Po zaplnení kapacity 1. etapy sa pristúpi k budovaniu 2. etapy. Výstavba 1. etapy prebiehala v rokoch 1992-1994.
   OBECNÝ VODOVOD - hydrogeologický prieskum a vrt studne bol uskutočnený v rokoch 1989-1990. Výstavba vodovodu bola uskutočnená v rokoch 1991-1996. Celkové náklady investičnej akcie boli 17,9 milióna Sk. Dodávateľom stavby bola firma Staveko Nitra, prevádzka Rišňovce.
   OSVETLENIE - parku pri kostole a na dolnorišňovskom cintoríne bolo uskutočnené v roku 1992. Nová ohrada dolnorišňovského cintorína - vedľa hlavnej cesty bola vybudovaná v roku 1994 a ohrada pozdĺž Cintorínskej ulice v roku 1986.
   PLYNOFIKÁCIA OBCE - sa začala v roku 1996. Dodávateľom stavebno - montážnych prác bol Slovenský plynárenský podnik š.p. Bratislava, odštepný závod Nitra. Výkopové práce realizovala firma Staveko. Celkové náklady na plynofikáciu obce sú 12 mil. Sk. Stavebné práce plynofikácie boli ukončené a plynofikácia bola daná do prevádzky v októbri 1997.
   ROZŠIROVANIE TELEFÓNNEJ SIETE A VÝSTAVBA TELEVÍZNEHO KÁBLOVÉHO ROZVODU - s výkopovými prácami sa začalo v júni 1997 na Novej štvrti. V tejto časti obce boli práce ukončené do konca roka 1997. Postupne bude rozširovanie telefónnej siete a výstavba televízneho káblového rozvodu uskutočnená v celej obci.