Každá väčšia obec mala v minulosti svoju vlastnú samosprávu. Doklady o nich máme minimálne od polovice 18. storočia, ale vo vyvinutejších dedinách a menších mestečkách jestvovali už od 15. - 16. storočia. Samosprávy kedysi síce nemali až také možnosti rozhodovať, ako je tomu dnes, lebo ich členovia boli podriadení miestnemu zemepánovi. Ale predsa len to bol orgán, ktorý vždy reprezentoval aspoň čiastočnú nezávislosť obce a jej obyvateľov. Na čele samosprávy bol vždy richtár, ktorý zodpovedal za pokoj v dedine, za vykonávanie zemepánmi určených robôt, za odvádzanie daní. Jeho nadriadení boli nielen miestni zemepáni, ale aj stoliční úradníci a iní krajskí úradníci. Richtárovi v jeho ťažkej práci pomáhali služobníci tzv. boženíci. Zasadnutia obecnej rady boli v dome richtára, ktorého volili z radov najbohatších alebo najschopnejších občanov. Obce si vydávali aj vlastné dokumenty a pretože tieto museli nadobudnúť právnu záruku, museli byť aj spečaťované. Tak si obce postupne vyvinuli aj vlastné pečate, majúce obraz miestneho svätca alebo iné symboly
   Aj v Rišňovciach bola obecná samospráva. Odkedy, to síce nevieme, lebo dokumenty o jej jestvovaní sa zachovali až zo 70. - 80. rokov 18. storočia, ale predpokladáme, že aspoň od polovice tohto storočia. Každá z oboch častí dnešných Rišňoviec mala svoju samosprávu, ale dokumenty sa spečaťovali iba jedinou pečaťou - hornorišňovskou. Písali ich miestni notári, ktorí vykonávali svoju prax nielen v oboch Rišňovciach, ale aj v širšom okolí.
   Zachovali sa správy o viacerých obhliadkach chotárov Kľačian a oboch Rišňoviec panskými a stoličnými úradníkmi. Zisťovali sa nielen miestne majetkové pomery, ale hlavne využitie polí, pasienkov, lúk, či majú poddaní voči vrchnosti nejaké zásadné sťažnosti, či sú cesty pripravené pre účely pošty, pochodov vojsk a podobne. Takéto obhliadky boli v rokoch 1771, 1772, 1773. Spomenuté tri obce v dňoch 4. 2. 1771, 25. 3. 1772 a 4. 5. 1773 navštívil podsudca Nitrianskej šľachtickej stolice Gabriel Horváth a jeho pomocník Štefan Molnár. V roku 1774 G. Horváth a jeho pomocník Tadeáš Bujnák vizitovali dňa 21. 1. nielen oboje Rišňovce, ale aj Andač, Alekšince, Kľačany, Bojničky, Dvorníky, Posádku a Sasinkovo. Vieme o tom, že na vizitách sa zúčastňovala aj miestna šľachta a predstavenstvo obecných samospráv.
   Zloženie samospráv v Dolných a Horných Rišňovciach vieme dobre posúdiť podľa tzv. urbárskych písomností, t. j. potvrdení vydaných obecnou radou o tom, že na obyvateľov obce zemepáni nevykonávali počas roka žiadny nátlak aby robotovali viacej, ako je predpísané v súpise pracovných povinností a dávok v urbári. Je jasné, že tieto potvrdenky mali čisto formálnu platnosť, lebo vtedajší občania právne a majetkovo podriadení zemepánom nemohli proti nim otvorene vystúpiť. Bol to len doklad pre prípadných cisárskych kontrolórov, že je všetko v poriadku, ľudia nie sú preťažovaní robotnými povinnosťami, nik im neberie ich majetky a podobne. Všetky potvrdenky mali jednotný charakter, napr.: "My niže podpisany Dolnio Risniowskej (obce) obiwately, Richtar a Prisažny, uznawame tymto našim pismom, že roku bežneho 1783 dne 23. mesice Juniusa prinduce k nam Milost Pan Vice Služny s Panom Boženikom, wipitoval sa z nas zdaliž protiwnosty nejake proty Nasemu Slawnemu Panstwu nemame, a zdaliž na pominuly Rok 1782 viec (viacej vecí) Panskim sme nerobili, anebo Cenzu (daní) neplatily, len jako (v) Urbary wiložene mame. Proti Slowutnemu Panstwu žadneho (ponosu nemáme). Našima wlastnima menamy z podctiweho (rodu) podpisany tež y našu obecznu pecžadku potwrzeni vidawame. Signatum (označené) Also=Récseny Die (dňa) 23 Juliy 1783. Per me Stephanum Teifölösy Notarius Loci manu propria (napísané mnou Štefanom Tejfölösim miestnym notárom, vlastnoručný podpis)". Náročky sme nechali znieť dokument v pôvodnom slohu, aby si každý čitateľ utvoril mienku o týchto potvrdenkách a o vtedajšom spôsobe písania listov. Na konci takýchto potvrdeniek je vždy zoznam členov obecnej samosprávy, richtára a jeho pomocníkov a pripojená aj pečať. Krížiky za menami členov rady dokazujú, že písať vedel iba notár, ktorý potvrdenku napísal.
   Najprv spomenieme členov obecnej samosprávy v Dolných Rišňovciach,potom v Horných.
 

Dolné Rišňovce
Rok:	Richtár:	Pomocníci:
1771 1772 1773 1774 1775 1776 9. 2. 1777 22. 7. 1777 1778 1779 12. 8. 1780 12. 9. 1780 1781 1783 1784	Pavol Rebrina Michal Števík Juraj Moravčík Ján Guľka Ondrej Bajús Adam Godas Adam Belan Adam Belan Juraj Moravčík Ondrej Chudík Michal Števík Michal Farka Martin Rebrina Imrich Tĺčik Ján Alekšinský	Adam Godas, Ondrej Miškár Adam Godas, Juraj Moravčík Ján Kočiš, Ján Kikela Ján Zaušany, Ondrej Chudík Ján Kikela, Adam Godas Michal Števík, Ján Kočiš, Juraj Moravčík Ján Kikela, Ján Kočiš, Ondrej Chudík Michal Števík, Imrich Hraba, Ondrej a Jano Miškár, Pavol Kočiš, Adam Acso Michal Števík, Adam Godas, Ján Kočiš, Ondrej Chudík Adam Godáš, Ján Kikela, Ján Kočiš, Adam Belan Ondrej Chudík, Adam Godas, Juraj Moravčík Adam Godas, Michal Bako Michal Bako, Ján Kikela Ján Kikela, Michal Števík, Michal Bako Juraj Moravčík, Ondrej Chudík, Pavol R...

Dokumenty napísali títo notári: v rokoch 1771 až 1773 Juraj Figuly, 1776 až 1779 Jozef Sommolányi, 1780 až 1784 Štefan Tejfölösy.
   Urbárske zápisnice spomínajú týchto predstaviteľov obecnej samosprávy v Horných Rišňovciach:
 

Horné Rišňovce
Rok:	Richtár:	Pomocníci:
1771 1772 1773 1774 1775 1776 9. 2. 1777 22. 7. 1777 1778 1779 12. 8. 1780 12. 9. 1780 1782 1783 1784	Jozef Bako Mikuláš Moravčík Ondrej Gajdoš Jozef Bako Jozef Bako Martin Horňák František Valach Ján Žáčik Juraj Kupča Matej Šágovský Ján Nyári Martin Horňák Jozef Beko Ferdinand Valach Jozef Pavelka	Štefan Gajdos, Ondrej Šimora Ondrej Vatran, Juraj Pašár Juraj Šupka, Ondrej Vatran Ján Žáčik, Ondrej Vatran, Ferdinand Valach Juraj Debnár, Ondrej Vatran Juraj Šupka, Jozef Šimora Juraj Kozár, Matej Šágovský Ondrej Chudý, Juraj Šupka, Ján Žáčik, Juraj Bednár, Jozef Pavelka Jozef Pavelka, Ferdinand Bednár, Juraj Pašár, Ondrej Chudý Ferdinand Valach, Jozef Pavelka, Jozef Bako Ondrej Šimora, Jozef Moravec, Jozef Beko, Juraj Bednár Jozef Šimora, Ferdinand Valach Jozef Šimora, Martin Bednár, Jozef Beko, Ján Šupka Juraj Šupka, Ján Červený, Ondrej Šimora, Ján Žáčik

Dokumenty zapísali tí istí notári, ako v Dolných Rišňovciach.
   Skoro na všetkych potvrdenkách oboch obecných samospráv sa zachovala obecná pečať, či už odtlačená do červeného vosku, alebo ozdobne vystrihovaného papiera. Podľa nápisu by mala patriť iba Horným Rišňovciam, ale používali ju tí istí notári, takže platila pre obe obce. Jej priemer je cca 35 mm. Je na nej dohora vztýčený lemeš, pod ním niekoľko klasov obilia, naľavo od lemeša záhradnícky nožík, pod ním strapec hrozna. Opis okolo znie: +. POSSEIO. FELSO. RICZIN., teda "possessio Felsö Récsény", Obec Horné Rišňovce. Je na dokumentoch zo všetkých rokov, teda 1771 - 1784. Námet pečate jednoznačne poukazuje na hlavné zamestnania oboch Rišňoviec, v Dolných sa predsa pestovalo obilie, v Horných zase vinič. Na obrábanie pôdy bol potrebný pluh s lemešom, pri údržbe vinihradu zase špeciálny nožík. Nepoznáme žiadne staršie zobrazenie znaku niektorej časti Rišňoviec.
   Preto sa obec rozhodla, že si hlavný námet zo svojej historickej pečate ponechá, čo odsúhlasila aj Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Právoplatným erbom Rišňoviec je teda červený štít so strieborným nožíkom, ktorý má zlatú rúčku, so strieborným lemešom, zlatým klasom obilia, zlatým hroznom(jeho stonka je však strieborná). Vlajka obce má byť zložená zo 6 pruhov rovnakej šírky, kde budú farby červená, biela, žltá, biela, žltá červená.