d. Od roku 1945 po súčasnosť

   Po oslobodení našej obce sa život v obci postupne normalizoval. Správu obce prevzal dňa 4.4.1945 Národný výbor (NV). Prvý NV bol zložený prevažne z predtým ilegálnych členov komunistickej strany a ďalších národne a politicky spoľahlivých občanov. Jeho predsedom sa stal Jozef Sloboda, ktorý bol hlavným organizátorom ilegálnej činnosti v obci za Slovenského štátu. Členovia prvého NV boli: Jozef Škodák st., František Kučera, František Meluš, František Klačko, František Kremnický, Ľudovít Šturma, Ondrej Farkaš, Jozef Stano, Štefan Sokol, Pavol Podhradský, Jozef Jurena, Jozef Vaculík, Michal Šimora a Július Pauk. Koncom mája bol Jozef Sloboda ustanovený do funkcie tajomníka OV KSS v Hlohovci. Neskoršie prešiel pracovať na ÚV KSS v Bratislave kde pracoval na poľnohospodárskom oddelení do roku 1954.
   Podľa zákona SNR o národných výboroch zo dňa 7.4.1945 sa konali v máji 1945 voľby do národných výborov ako orgánov samospráv obcí. Tým sa ukončila činnosť obvodného notárskeho úradu a bol premenovaný na obvodný úrad. Jeho vedúcim zostal Ján Radošinský. V novembri 1945 bol NV reorganizovaný "podľa zásady parity". Od mája 1945 do mája 1946 sa vo funkcii predsedov NV vystriedali František Klačko, František Kremnický a František Meluš.
   Dve hlavné politické strany v obci KSS a DS spolu v celku dobre vychádzali až do volieb do Ústavodarného národného zhromaždenia. Voľby sa konali 26.5.1946 s nasledovnými výsledkami: DS 417 hlasov, KSS 410 hlasov, Strana práce 2 hlasov a Strana slobody 5 hlasov. Spolu bolo odovzdaných 844 hlasov. Na základe výsledkov volieb bol reorganizovaný aj MNV. Ten mal 16 členov. Predsedom sa po voľbách stal zástupca DS Ľudovít Káčer.
   Na ďalší politický vývoj v ČSR a na prácu MNV mali vplyv udalosti Februára 1948. Vedúcu úlohu v štáte prevzala KSČ a na Slovensku KSS. Za vedúcich úradov MNV boli okresný mi orgánmi menovaní tajomníci. Predsedom MNV sa stal Jozef Škodák st., ktorý vo funkcii pôsobil iba do septembra 1948, kedy bol menovaný do funkcie podpredsedu ONV v Hlohovci. V rokoch 1948-1960 sa vo funkcii predsedu MNV vystriedali: František Slamka, Ján Belan, František Rapant, Jozef Tomaščík, Jozef Bartolen, Jozef Grman, Ján Strhan st., Peter Fančovič, Štefan Zelko a František Kremnický. Vo funkcii tajomníkov MNV na plný pracovný úväzok v rokoch 1948 - 1969 boli Karol Mikulášik, Štefan Toman, Martin Barnas, Jozef Patay, Ladislav Škodák, Anton Turza, František Kremnický a Mária Jamrichová.
   Práca MNV zvlášť do roku 1960 bola mimoriadne náročná a zložitá. MNV organizačne zabezpečoval prideľovanie skonfiškovaných pozemkov občanom. Osobitné problémy boli so zabezpečovaním plnenia dodávkových povinností roľníkov. Často sa museli vykonávať tzv. nútené úradné výkupy. Podobné problémy boli aj s platením poľnohospodárskych daní - tu sa dávali tzv. úradné platobné výmery.
   Osobitne zložitým a náročným problémom bolo získavanie roľníkov do novovzniknutého JRD. Väčšina roľníkov nechcela do JRD vstúpiť. Prvé JRD bolo založené v roku 1949 a zaniklo v roku 1956. V roku 1958 vzniklo druhé JRD. Podrobnejšie o JRD je v časti poľnohospodárstvo. Práve zložitosť a náročnosť riešenia uvedených úloh bola jednou z hlavných príčin častého striedania funkcionárov MNV.
   V rokoch 1945-1955 sa do Rišňoviec prisťahovalo asi 15 rodín "Oravákov" z Ústia a jeho okolia. Svoju rodnú dedinu museli opustiť pri vybudovaní vodného diela "Oravská priehrada". V roku 1945 sa ako prvé prisťahovali rodiny Štefana Pioska, Viktora Krupu a Juraja Targoša. Od roku 1950 sa postupne prisťahovali rodiny Antona Močola, Jozefa Močola, Antona Madlenáka, Jozefa Žáčika, Viktora Šimiaka, Jozefa Kavuliaka, Ladislava Mariáša, Juraja Bullu, Karola Bullu, Jána Bullu, Jozefa Sahula a Jozefa Malčáka. Rodáci z Ústia v roku 1956 priviezli zo svojho kostola aj veľký zvon, ktorý je v súčasnosti umiestnený vo veži kostola.
   V roku 1960 bola uskutočnená územno - správna reorganizácia krajov a okresov v celej ČSR. Rišňovce do konca mája 1960 patrili do okresu Hlohovec a od 1.6.1960 bola obec začlenená do okresu Nitra. V júni 1960 boli voľby do zastupiteľských orgánov všetkých stupňov (NZ, SNR, KNV, ONV a MNV). Predsedom MNV sa stal Ing. Elígius Kopáčik a tajomníkom František Kremnický. Vo voľbách v roku 1964 bol za predsedu zvolený Štefan Zelko a tajomníčkou sa stala Mária Jamrichová. V júni 1967 predseda Zelko náhle zomrel. Predsedom MNV sa opäť stal Ing. Elígius Kopáčik.
   Voľby do zastupiteľských orgánov všetkých stupňov, ktoré mali byť uskutočnené v roku 1968 z dôvodov vstupu vojsk "Varšavskej zmluvy" do ČSSR, sa uskutočnili až v roku 1971. Postoje občanov obce k vstupu tzv. spojeneckých vojsk nevieme charakterizovať - život v obci prebiehal pokojne. Obcou prechádzali vojaci sovietskej a maďarskej armády. Dočasne asi na dobu 4 - 6 týždňov boli sústredení v priestoroch starého hája.
   Uznesením pléna ONV v Nitre zo dňa 24.4.1969 bol v Rišňovciach zriadený Obvodný úrad národných výborov. Do jeho obvodu patrili MNV z obcí: Rišňovce, Alekšince a Lukáčovce. Vedúcim úradu bol Viktor Chrastina, zástupkyňou Mária Jamrichová, vedúcim úseku výstavby Šulgan a administratívnymi pracovníčkami Pavla Križanovičová, Margita Watterová a Mária Ukropcová. Obvodný úrad bol umiestnený v prízemnej budove "bašty" oproti starého kaštieľa. Obvodné úrady po voľbách 1971 zanikli.
   Po voľbách 1971 sa stal predsedom MNV Augustín Hajdák, tajomníkom Michal Prosnan. V tejto funkcii pôsobili dve volebné obdobia až do roku 1980. Po voľbách v roku 1980 sa stal predsedom MNV František Jamrich a tajomníkom Ing. Peter Hrabárik. Obaja boli zvolení do týchto funkcií aj pre ďalšie volebné obdobie. František Jamrich sa zo zdravotných dôvodov v auguste 1988 vzdal funkcie predsedu MNV. Počas jeho pôsobenia vo funkcii predsedu sa v roku 1982 začalo s výstavbou Kultúrneho domu. Jeho stavba bola ukončená v roku 1987. Vo funkcii predchádzajúceho predsedu MNV vystriedal Anton Hudák.
   Obdobie po novembri 1989 bolo revolučné a mimoriadne náročné na zvládnutie zložitej vnútropolitickej situácie v štáte ale i v obci. Aj v našej obci boli poriadané verejné zhromaždenia občanov, ktoré organizovalo politické zoskupenie Verejnosť proti násiliu (VPN). Na týchto zhromaždeniach bola vznášaná požiadavka na výmenu niektorých poslancov MNV, najmä Rady MNV. Na základe týchto požiadaviek bolo uskutočnené kooptovanie nových členov do MNV. Predsedom MNV bol v tomto období Anton Hudák, ktorý svoje funkčné volebné obdobie riadne ukončil v novembri 1990.
   V novembri 1990 sa po prvýkrát konali voľby do orgánov miestnych samospráv v zmysle nového Zákona o obecnom zriadení .V nich mali svojich kandidátov politické strany v obci VPN, KSS, KDH, SNS, kandidovali aj nezávislí kandidáti. Celkom bolo zvolených 17 poslancov. Starostom obce sa stal Ing. Ľudovít Riha, zástupcom Ing. Stanislav Hajka.
Poslancami obecného zastupiteľstva boli:
Ing. Jozef Pauk, Štefan Škoda, Daniela Slamková, Jozef Horňák, Jozef Cvíčela, Ján Novosad, Jozef Vyvodík, Jozef Jankovič, Ing. Stanislav Hajka, Valéria Múdra, Margita Vlčková, Margita Francová, Anton Hudák, Ing. Peter Hrabárik a Veronika Štefániková.
   Zvolený starosta obce Ing. Ľudovít Riha na verejnom ustanovujúcom zasadnutí požiadal, aby túto funkciu vykonával ako neuvoľnený starosta. Zároveň navrhol, aby ho v plnom rozsahu zastupoval zástupca starostu Ing. Stanislav Hajka. Prítomní poslanci túto požiadavku odsúhlasili. Do funkcie obecného kontrolóra bol obecným zastupiteľstvom zvolený Ing. Ivan Daniš.
   V novembri 1993 starosta Ing. Ľudovít Riha abdikoval. Predčasné voľby starostu sa konali dňa 4.12.1993. Z dvoch kandidátov Karol Laboš (SDĽ) a Margita Vlčková (KDH) bol zvolený Karol Laboš. Do funkcie starostu nastúpil 15.12.1993.
   Ďalšie voľby do miestnej samosprávy sa konali 18. a 19.3.1994. Politické strany v obci predložili celkove 33 kandidátov na poslancov do Obecného zastupiteľstva a dvoch kandidátov na starostu obce. Za starostu bol zvolený Karol Laboš. Zo 17 poslancov bolo 14 z SDĽ, 2 z HZDS a 1 z KDH.
Zvolení poslanci:
Anton Hudák, Mária Jamrichová, František Kaufman, Oľga Vivodíková, Jozef Horňák, Margita Watterová, Peter Gabalec, Ing. Augustín Pauk, Jozef Grznár, Ing. Jozef Kuráň, Ladislav Hajdák, Emília Alchusová, Jaroslav Klačko, Gabriela Prosnanová, Pavol Grznár, Mária Machovcová a Oľga Škodáková. Za zástupcu starostu bol zvolený Anton Hudák. Do funkcie obecného kontrolóra zastupiteľstvo opätovne zvolilo Ing. Ivana Daniša.