V rokoch 1924-1925 bola uskutočnená pozemková reforma. Rozparcelovaná bola pôda veľkostatkov Diosecký cukrovar a baróna Kuffnera. Podstatnú časť pôdyzískali tzv. zbytkoví statkári. Z občanov Rišňoviec to boli bratia Augustín Šimora a Dominik Šimora, František Antušek. Časť z tejto pôdy získali československí legionári z Moravy - František Němec, Eugen Kaláb, Jaroslav Šindler, Hanzelík, Dvořáček, Jozef Pšenko od Bánoviec. Strední a časť malých roľníkov získali asi 30 % pôdy. Mnohí malí roľníci a nádenní robotníci na zaplatenie prídelovej ceny nemali peniaze a pôžičky v banke sa obávali.
   Poľnohospodárska výroba sa okrem statkárskych dvorov v obci sústreďovala aj do rozptýlených majerov v katastri obce, ktoré boli ucelenými poľnohospodárskymi usadlosťami. Dnes už o nich máme iba sprostredkované informácie, ktoré si však zaslúžia spomenutie.
   Geňov - majer asi 4 km juhovýchodne od obce smerom k Veľkému Zálužiu. Hospodárske budovy a byty voľakedajších sluhov boli asi v rokoch 1955-1960 zbúrané a zrovnané so zemou. Poslednými obyvateľmi majera boli sluhovia Alojz Janega, Ján Šurina a Štefan Križan.
   Svetlov - majer asi 3 km juhovýchodne pod lesom Fizardov. Majiteľ Jozef Hrubý odpredal pozemky s budovami "Oravákom" z Alekšiniec pred rokom 1949. Ako poslední občania tam bývala rodina Káčerová a Chmelanová. Budovy sú už zrovnané so zemou.
   Bešeňov - osada medzi Rišňovcami a Alekšincami po ľavej strane cesty smerom na Nitru. V rokoch 1955 bol ešte obývaný. Býval tu posledný majiteľ Anton Bulík, a rodiny Sečanyová, Vavrová, Fialová, Kavuliaková a Mariášová. Pôvodné budovy boli zbúrané a v rokoch 1985-1986 tu boli postavená nové objekty JRD.
   Zisk - majer v časti chotára Suroviny asi 1500 m severne od hornej dediny v prvej doline. Jeho vlastníkom bol Max Deutelbaum statkár z Alekšiniec. Poslednými bývajúcimi na Zisku boli rodiny Lenghartová a Čerešníková. Po roku 1945 bol zbúraný a zrovnaný so zemou. Po pozemkovej reforme Rišňovce opäť zostali obcou statkárov, stredne bohatých gazdov, drobných roľníkov, poľnohospodárskych robotníkov, sluhov a bezzemkov. Statkár Němec venoval veľkú pozornosť rozvoju ovocinárstva v tomto regióne. Založil ovocnú škôlku o výmere asi 22 ha v tom období najväčšiu na Slovensku. Škôlka bola asi 800 m južne za časťou obce Salaše po ľavej strane cesty do Rumanovej. Ovocné stromky vyvážal aj za hranice Slovenska. Vedľa všetkých ciest na jeho pozemkoch vysadil aleje ovocných stromov. Tieto aleje mali význam aj ako vetrolamy, nakoľko pôda na týchto pozemkoch je piesčitá. V súčasnosti väčšina alejí a ani ovocná škôlka neexistujú, boli zlikvidované po založení JRD.
   Poľnohospodárska politika štátu po roku 1945 bola uskutočňovaná podľa tzv. "Hradeckého programu" a to v zmysle hesla "Pôda patrí tomu kto na nej pracuje". Prvá konfiškácia majetkov bývalých statkárov Němca a Hučku bola uskutočnená v roku 1945 a majetkov statkárov Kalába, Šindlera a D. Šimoru v roku 1947. Konfiškáciou bola pôda uvedených statkárov rozdelená medzi bezzemkov a malých roľníkov.
   V roku 1947 bolo mimoriadne veľké sucho. Podľa štatistických údajov, také sucho nebolo vyše 100 rokov. Nepršalo od skorej jari do neskorej jesene. Jarné obiloviny najmä jačmene takmer nevyklasili. Výnosy u obilovín, krmovín a ostatných produktov nedosahovali ani 1/4 priemernej úrody z iných rokov. Štátna vyživovacia správa uvádzala, že naše zásoby z vlastnej produkcie vystačia len asi do konca novembra 1947. Chýbajúce množstvo obilovín ktoré vystačilo až do novej žatvy dodal bývalý Sovietsky zväz.
   Veľký zlom v hospodárení na pôde začína v roku 1949, kedy začiatkom marca bolo založené v obci prvé Jednotné roľnícke družstvo - JRD. Zakladateľom JRD boli statkári Jozef Antušek, Dominik Šimora, Augustín Šimora, Jozef Hrubý a ako politickí organizátori Jozef Škodák a Štefan Zelko.
   Družstvo hospodárilo na výmere 200 ha. V priebehu roka 1949 nadobudlo družstvo charakter JRD druhého typu a v jeseni prešlo na hospodárenie družstiev tretieho typu.

Funkcionári prvého JRD: Predseda Jozef Antušek Tajomník Štefan Zelko Hospodár Jozef Hrubý

Spočiatku malo JRD problémy s priestormi, najmä maštaľami a priestormi pre stroje. Dobytok bol sústredený v maštaliach bývalých statkárov D. Šimoru a F. Němca. V októbri 1949 družstvo prevzalo garáž s priľahlými priestormi od STS. V roku 1950 vzrástla výmera pôdy na viac ako 300 ha.
   V roku 1952 prichádza k zmene vo vedení družstva. Predsedom sa stal Jozef Tomaščík, hospodárom Gejza Šindler, účtovníkom Jozef Görög. JRD už hospodári na 428 ha pôdy. V rokoch 1953 a 1954 sa vo funkcii predsedu JRD vystriedali František Škodák a Ľudovít Šturma. Množstvo vykonanej práce sa evidovalo v tzv. pracovných jednotkách a hodnota pracovnej jednotky sa vyjadrovala v peniazoch. Pri veľmi nepriaznivých výsledkoch hospodárenia - keď družstvo nemohlo vyplatiť odmeny za prácu, časť odmeny bola uhrádzaná vo forme naturálií. Pre nedostatok pracovných síl prevzal v roku 1954 časť 200 ha pôdy ŠM Hlohovec. Hospodárske výsledky menšinového JRD sa rapídne zhoršovali, družstvo sa v roku 1956 rozpadlo. Objekty JRD, všetku pôdu a živočíšnu výrobu prevzal ŠM Hlohovec, hospodárstvo Alekšince.
   V októbri 1958 vzniklo druhé menšinové JRD s počtom členov 153. Jeho výmera predstavovala 520 ha. Do funkcie predsedu bol zvolený František Zátura. Členmi predstavenstva boli Alexander Prosnan - podpredseda, Jozef Hrubý - účtovník, Jozef Pauk, Dominik Riha, František Slamka, Melicher Káčer, Augustín Škarbala a Štefan Múdry.
   Družstvo sa vďaka oduševneným funkcionárom postupne stávalo životaschopné. Družstevníci svojpomocne adaptujú kravín na Bešeňove, sústreďujú hovädzí dobytok a neskôr aj ošípané. V roku 1962 JRD obhospodarovalo cca 90% všetkej pôdy v obci. S rozširovaním výmery pôdy sa rozširovalo aj vedenie družstva. V roku 1959 pribudli do funkcie agronóm - Jozef Pauk, mechanizátor - Jozef Hrubý, skupinár - Dominik Riha, živočichár - Klement Chudý, stavbár - Melicher Káčer, revízna komisia - Izidor Bernadič.
   V jednotnom roľníckom družstve postupne pribúdali aj mladí ľudia. V rokoch 1960-1970 sa v poľnohospodárstve začali prejavovať prednosti veľkovýroby.

Predsedovia JRD v rokoch 1962 - 1976 1962 - 1964 Alexander Kukuč 1964 - 1966 Štefan Hlavačka 1967 František Zátura 1967 - 1971 Ing. Ladislav Maxián 1971 - 1974 Ing. Laurinec Studený 1974 - 1976 Ing. Alexander Guderna

   V roku 1971 vznikol Kooperačný obvod JRD Rišňovce, Rumanová, Alekšince, Lukáčovce a Zbehy. Jeho úlohou bolo pripraviť zlúčenie uvedených JRD do jedného veľkého celku.
   Po štyroch rokoch príprav vzniklo 1.1.1976 JRD "Nový život" Alekšince. Jeho vedenie bolo v Alekšinciach. V zlúčenom družstve sa vytvorili podmienky pre ešte väčšie využívanie veľkovýrobných technológií. Začala sa postupne uplatňovať špecializácia, koncentrácia a využívanie špeciálnych strojových liniek.
   V roku 1978 došlo k árendácii pôdy medzi JRD "Nový život" Alekšince a Agrokomplexom Nitra - závod Rišňovce. Družstvo odovzdalo objekty a pôdu JRD Zbehy Agrokomplexu a prevzalo pôdu a budovy v Alekšinciach a v Rumanovej.
   Prvým predsedom zlúčeného JRD "Nový Život" sa stal Ing. Štefan Sabo - vo funkcii pôsobil do roku 1985. V rokoch 1985-1987 bol predsedom Ing. Marián Brunai a od roku 1987 bol predsedom Ing. Stanislav Gurina.
   Po zlúčení JRD pôvodné družstvá v jednotlivých obciach sa stali tzv. hospodárskymi strediskami. Vo vedení strediska Rišňovce sa do roku 1991 vystriedali: Ing. Otto Mihálik, Ing. Juraj Ďurovka, Ing. Stanislav Gurina a Ing. Ján Sučko.
   V roku 1991 JRD "Nový život" zaniká a dňa 1.4.1991 sa rozdelilo opäť na pôvodné malé družstvá. V Rišňovciach vzniklo Poľnohospodárske družstvo (PD). Do funkcie predsedu bol zvolený Ing. Stanislav Gurina, za podpredsedu Ing. Sučko - bol zároveň aj agronóm, zootechnik Ing. Upohlav, ekonóm Ing. Klepancová a mechanizátor Ing. Kuráň. Za členov prvého predstavenstva boli zvolení: Ing. Stanislav Gurina, Ing. Ján Sučko, Ing. Jozef Kuráň, Ing. František Upohlav, Silvia Hrebíková, Ľudovít Pestún, Bernardína Hasilová, Jozef Sochor a Vojtech Soboň. V rokoch 1992 prebehla transformácia družstva. Celý majetok je rozpočítaný na oprávnené osoby t. j. ľudí, ktorí vlastnia pôdu alebo odpracovali niekoľko rokov na družstve. V súčasnosti má PD 170 členov z toho 35 členov pracuje v družstve. Ostatných zamestnancov je 35. PD hospodári na 1280 ha pôdy.

Budovanie objektov JRD:

   Hrušky - začali sa budovať v rokoch 1960-1962. Boli to objekty - maštale pre živočíšnu výrobu a kancelárie pre vedenie družstva. Nová administratívna budova bola postavená po roku 1980, sušiarne tabaku v rokoch 1974-1976.
   Farma 2 - pri benzinole - časť objektov prevzalo JRD od ŠM. Ostatné objekty sa budovali od roku 1980.
   Bešeňov - súčasné objekty boli postavené v rokoch 1984-1985 pre HD výkrmu býkov. Pôvodné budovy boli zlikvidované.
   Bytová výstavba - JRD venovalo starostlivosť výstavbe bytov pre družstevníkov. Bytovka v objektoch Kalába bola postavená v roku 1968, bytovky pri cintoríne v roku 1986.
   Tabačiareň - pri kultúrnom dome - bola postavená asi v roku 1955. Po vybudovaní sušiarní bola pre pôvodné účely nevyhovujúca. V súčasnosti je majetkom Obce Rišňovce.

Štátny majetok:

   Štátny majetok v Rišňovciach vznikol v roku 1953, kedy časť pôdy vtedajšieho JRD prevzal ŠM Hlohovec. Bola to pôda bývalých statkárov Antuška, Šindlera a skonfiškovaná pôda Ing. Kalába. Pôdu obhospodaroval ŠM Alekšince.

Správcovia ŠM:
1953 - 1958	Anton Mrva
1958 - 1964	Štefan Hlavačka
1964	Štefan Kališ
1964 - 1966	František Jamrich
1966 - 1978	Emil Drábek