Kultúrno - osvetová činnosť:

   Kultúrno osvetová činnosť v obci do roku 1945 bola orientovaná na divadlo. Prvé informácie o miestnom ochotníckom divadle sú z obdobia po roku 1920. Divadlá sa hrávali v hostinci (krčme) u Pavla Habána a Dominika Šimoru. Boli to prispôsobené tanečné sály, v ktorých bolo javisko. Prvé divadelné hry nacvičovala pôrodná asistentka Mária Strhanová so synom Antonom. V 30. rokoch nacvičovali divadelné hry učitelia - manželia Kumeryoví. Prvými hercami - nadšencami boli Dominik Pauk, Štefan Gabalec, Silvester Jurena, Mária Šimorová, Mária Rihová, Emília Kučerová, Magdaléna Pestúnová, Klára Navrátilová a ďalší. Koncom 30. rokov až do roku 1945 nastupuje ďalšia generácia ochotníkov: Mária Biliková, Mária Hanová, Helena Zmetáková, Pavel Roman, Izidor Bernadič, Augustín Riha ml. a ďalší. Divadelné hry režíroval učiteľ Štefkovič.
   V tomto období sa odohrali divadelné hry: Márnotratný syn, Strýdža z pod hája, Hrob lásky, Pomsta, Pokuta za hriech, Kamenný chodníček, Rozmarín, Štedrý večer siroty, Anička Kováčovie. Bývali to prevažne hry od Ferka Urbánka.
   Kultúrny život v obci po roku 1946 usmerňovala Miestna osvetová rada (MOR). Bola ustanovená v zmysle dekrétu prezidenta Republiky zo dňa 26.10.1945. Prvým predsedom MOR bol Ondrej Ovčár - riaditeľ Meštianskej školy. Neskoršie bola MOR premenovaná na Osvetovú besedu (OB). Vedúcimi OB boli postupne Anton Kumery, Paulína Križanovičová, Emília Schmidová, Helena Labošová a Ružena Jamborová. OB každoročne vypracovávala Plán kultúrno - výchovnej práce. Bol to súhrn ročných plánov práce spoločenských organizácii v obci. OB koordinovala kultúrno - osvetovú a výchovnú činnosť v obci, pomáhala spoločenským organizáciám organizačne zabezpečovať ich jednotlivé akcie. OB organizovala vysielanie relácií v miestnom rozhlase z príležitosti významných výročí a pamätných udalostí, programové zabezpečovanie verejných osláv. Súčasťou plánu OB bolo tiež premietanie filmov v miestnom kine "Osveta".
   V tradícii hrania divadelných hier sa pokračovalo aj po roku 1945. V rokoch 1946-1949 sa divadlá hrávali v triede meštianskej školy. Od roku 1949 sa hrávalo v novovybudovanom kine, kde bolo javisko s potrebným vybavením. Bol založený divadelný krúžok, v ktorom pracovali prevažne mladí ochotníci: Lýdia Markovičová, Veronika Markovičová, Paulína Markovičová, Štefan Markovič, Milan Strhan, Ladislav Škodák a ďalší. V tomto období boli hrané tieto divadelné hry: Dedinský krutáň, Matka, Pani richtárka, Vojnárka, Divá bára, Revízor, Žemba, Kmotrovci, Kubo, Bačova žena, Statky zmätky, Na posiedke s čertom, Od Silvestra do Troch Kráľov, Slovo má babička. Divadelné hry režírovali učitelia: Ovčár, Gaalová, Radošinská, Macháč R., Kumeryová, Máhriková, Schmidová, Gráčiková, Gloneková. Odchodom uvedených učiteľov nastal v nacvičovaní divadiel určitý útlm. K oživeniu divadelnej činnosti došlo v rokoch 1994-1997. Členovia klubu KDH za režijnej spolupráce pani Schmidovej odohrali Ženský zákon, Krutohlavci a Klbko. V roku 1949 bolo v obci vybudované štátne kino "Osveta", ktoré občania používali aj ako kultúrny dom. Premietanie prvého filmu "Dedinka v pohraničí" bolo 21.5.1949. V tomto kultúrnom dome boli organizované všetky kultúrno - osvetové a politické podujatia obce aj tanečné zábavy. Prevádzku kina organizačne zabezpečoval jeho vedúci. Filmy boli premietané 3-4 krát týždenne. Bol to kultúrny dom jediný v okolí.
   V roku 1984 Regionálne kultúrne stredisko v Nitre zriadilo v Rišňovciach Miestne kultúrne stredisko (MKS). Bolo samostatnou organizačnou a ekonomickou jednotkou. Riaditeľkou MKS bola Jana Barázová a od roku 1986 Jozef Jankovič. Vybudovaním nového kultúrneho domu boli pre kultúrno - osvetovú činnosť vytvorené veľmi dobré podmienky. Súčasťou MKS bolo aj kino a obecná knižnica. Činnosť MKS bola pestrá a bohatá. Boli organizované rôzne záujmové kurzy, odborné prednášky, rôzne náučné kvízy, diskotéky, kabaretné vystúpenia so známymi umelcami, divadelné vystúpenia súborov z okolitých obcí a bábkového divadla. V obci boli vystúpenia folklórnych súborov z Francie, Bulharska, Vojenského súboru piesní a tancov "Mojsejevovci" a tiež popredné domáce súbory. Pri MKS boli vytvorené záujmové krúžky.
   V roku 1994 činnosť MKS zanikla. Kultúrny dom slúži v súčasnosti ako viacúčelová budova - sídlo Obecného úradu, miestnej knižnice, Klubu dôchodcov, prevádzky Holičstva a kaderníctva a organizovanie kultúrnych podujatí.

   Miestna ľudová knižnica:

   Prvé záznamy o obecnej knižnici sú z roku 1925. Obecné zastupiteľstvá Horných a Dolných Rišňoviec na spoločnom zasadnutí 25.4.1925 na základe prípisu Referátu Ministerstva školstva a národnej osvety prijali rozhodnutie o zriadení knižnice a zakúpení potrebného množstva kníh. Knižnica bola umiestnená na chodbe školy. Zvolení boli aj členovia knižničnej rady: Jozef Radványi - predseda, Štefan Verták - jednateľ, Augustín Juríček - pokladník, Jaromír Šomský - knihovník.
   Ďalšia zmienka o Obecnej knižnici je až z roku 1945. V roku 1947 knižnica obsahovala približne 500 zväzkov kníh prevažne pre poľnohospodárov. Jej vedúcou bola Zuzana Matušovičová. Knižnica sa stále nachádzala v priestoroch ľudovej školy.
   V roku 1970 bola obecná knižnica prevedená do kategórie profesionálnych knižní s názvom "Miestna ľudová knižnica". Umiestnená bola v jednej z bývalých tried ľudovej školy oproti kostolu. V tom období tu bol aj MNV. V roku 1987 bola knižnica presťahovaná do nového Kultúrneho domu, kde je doteraz.
 

Knižný fond Rok Počet zväzkov Počet stálych čitateľov 1983 5 226 286 1985 5 723 308 1990 7 350 375 1996 7 141 112

Vedúci knižnice od roku 1945 1945 - 1947 Valéria Kumeryová 1947 - 1964 Zuzana Matušovičová 1964 - 1967 Sidónia Pestúnová, Stanislav Gurina 1967 - 1977 Pavlína Križanovičová 1977 - súč. Oľga Láziková

   V knižnici sa poriadali výstavy kníh k výročiam spisovateľov, literárne popoludnia a rôzne besedy ku knihám. Najpočetnejšiu skupinu čitateľov tvoria študenti stredných škôl a žiaci ZŠ.

   Klub dôchodcov:

   V snahe zabezpečiť dôchodcom kultúrne vyžitie a radostnejšie prežívanie jesene ich života, zriadil MNV v roku 1988 "Klub dôchodcov". Pri jeho otvorení mal 35 členov. Má vytvorenú svoju samosprávu, ktorá riadi jeho činnosť. Samosprávu klubu tvorili: predsedníčka a zároveň vedúca klubu Emília Schmidová, podpredseda Jozef Pauk, tajomníčka Lýdia Períčková. Ďalší členovia: Dominik Machovec, Teodor Javor, Ema Zelková, Emília Strhanová, Jozefína Grmanová a Mária Hrebíková. Súčasná samospráva klubu: Emília Schmidová, Jolana Ščasná, Mária Uharková, Júlia Farkašová, Ladislav Škodák, Dominik Vojtek a František Kalamen.
   Členovia klubu sa venujú oživovaniu a obnovovaniu starodávnych zvykov a tradícií v obci. Folklórny súbor klubu naštudoval starodávnu rišňovskú svadbu a starodávne dožinky. S veľkým úspechom boli predvedené na medzinárodnej výstave Agrokomplex v Nitre. Členovia klubu pripravili starodávne driapačky, pochovávanie basy, fašiangový sprievod obcou so starými zvykmi a vianočné zvyky. S týmto programom vystupovali v Nitre, v Piešťanoch a v Hlohovci.
   Klub má aj spevácky krúžok. Vo svojom repertoári má staré ľudové a národné piesne. Krúžok vystupuje takmer na všetkých verejných oslavách a rôznych slávnostných príležitostiach. Vedúcou krúžku je pani Schmidová, jeho členkami sú: Jolana Ščasná, Bernardína Hasilová, Júlia Farkašová, Veronika Kúdelová, Anna Korcová, Františka Bašovská, Františka Formelová, Terka Škodáková a Danka Záturová.

   Zbor pre občianske záležitosti:

   V roku 1960 bol pri rade MNV v Rišňovciach založený "Aktív pre občianske záležitosti". Aktív organizoval podujatia, ktoré úzko súvisia so životom človeka napr.: slávnostné privítanie novorodenca do života, slávnostné odovzdávanie občianskych preukazov mladým občanom, slávnostné uzatváranie manželstva, životné jubileá, lúčenie s brancami, rozlúčky so zosnulými. Prvý predseda Aktívu bol Ján Belan a členovia: predseda MNV Štefan Zelko, matrikárka Mária Jamrichová, Mária Hallová a zástupcovia miestnych organizácií. Aktív bol v roku 1972 premenovaný na "Zbor pre občianske záležitosti" (ZPOZ). Jeho prvým predsedom bol Ľubomír Jančovič.
   Všetky podujatia organizované Aktívom alebo ZPOZ boli dôstojné. Kultúrne programy na tieto podujatia poskytovali žiaci materskej a základnej školy. Recitátormi na podujatiach boli Valéria Kumeryová, Sidónia Hrebíková a Adriana Cvičelová. Väčšina podujatí prebiehala v sobášnej sieni MNV, ktorá bola umiestnená v budove starej školy pri kostole.
   Predsedovia ZPOZ boli: Ľubomír Jančovič (1972-1978), Oľga Révayová (1978-1980), Emília Schmidová (1981-1984), Margita Hargašová (1984-1989). ZPOZ v súčasnosti neexistuje.

   Telovýchovná jednota:

   Futbal.

   Začiatky futbalu v Rišňovciach siahajú do roku 1930, kedy bolo v obci zohrané prvé futbalové stretnutie. Zrod futbalu je spojený s menami Alfonz Vlček, Michal Málik, Gejza Šindler, Anton Görög st., Bernát Válek - učiteľ a Melicher Káčer, ktorý ako prvý okolo roku 1925 doniesol do dediny skutočnú futbalovú loptu. Prvé ihrisko v týchto rokoch bolo na pozemku Eugena Kalába na Salašoch. Prvým vedúcim futbalového klubu JTO Sokol bol Alfonz Vlček.
   Futbalové zápasy v 30. rokoch boli iba priateľské. Oživenie futbalu nastalo po roku 1945, vtedy sa futbalové zápasy hrávali na ihrisku vedľa cintorína. Futbalisti dosahovali veľmi dobré výsledky s mužstvami, ktoré mali oveľa väčšiu tradíciu a hrávali súťažne. V tom čase hrávalo mužstvo najčastejšie v zložení: Š. Vršecký, R. Blaško, V. Jankovič, V. Kopčan, J. Majzel, F. Múdry, A. Grman, R. Zmeták, M. Múdry, J. Zátura, F. Grman, L. Zelinka, K. Kvasnica, M. Períček, F. Antušek K histórii futbalu toho obdobia v obci patrí aj úspešný futbalový rozhodca Michal Málik.
   Od roku 1960 po pripojení obce Rišňovce do okresu Nitra hrajú futbalisti v súťažiach v rámci okresu. Postupne sa prepracovali do 2.A triedy, v ktorej sa im darí striedavo. Vedľa dospelých v týchto súťažiach našu obec reprezentujú aj dorastenci a žiaci.
   Futbalisti TJ zohrali na svojom ihrisku aj priateľské futbalové stretnutia s ligovým mužstvom Inter Bratislava a to v rokoch 1969 a v roku 1980 pri príležitosti 50. resp. 60. výročia futbalu v obci. V rokoch 1994 a 1995 boli zohraté dve stretnutia futbalistov s jedenástkou futbalistov poslancov NR SR. Každý rok v mesiacoch jún - júl (v súťažnej prestávke) organizuje futbalový oddiel turnaj za účasti mužstiev okolitých obcí.
   Medzi najiniciatívnejších funkcionárov a nadšencov TJ patrili v minulosti a v súčasnom období: O. Čeklovský, Š. Novák, F. Novotný, Ľ. Látečka, Ľ. Jančovič, A. Málik, F. Talian, J. Glenda, J. Vivodík, Ing. P. Šimora, T. Stupčuk, K. Laboš - starosta obce a ďalší. Trénermi mužstva boli: J. Zátura (zomrel), A. Príhoda, J. Tomaščík, M. Majzel a v súčasnosti Jozef Watter.
   Po celú dobu existencie futbalu v obci bol problém s ihriskom. V rokoch 1966-1967 bolo vybudované terajšie ihrisko - futbalový štadión. Pri jeho budovaní boli mimoriadne iniciatívny funkcionári výboru TJ: Látečka, Málik, Glenda, predseda MNV Zelko, Anton Gurina - buldozerista, veľkú pomoc poskytlo aj miestne JRD.

   Stolný tenis.

   Jeho začiatky siahajú do 70. rokov. Od roku 1971 stolní tenisti hrajú súťažne. Stolný tenis zaznamenal raketový vzostup. V súťaži západoslovenského kraja úspešne súperili s družstvami Komárna, Šiah, Nových Zámkov, Bratislava - Trnávka a Zlaté Moravce. Základňa stolnotenisového oddielu bola veľmi veľká - mal tri družstvá dospelých a dve družstvá žiakov. Stolnotenisový oddiel získal aj titul "Vzorný oddiel". O rozvoj stolnotenisového oddielu sa zaslúžili najmä: M. Klinec, Š. Blaško, M. Štalmach, J. Horňák, A. Fázik, P. Blaško, M. Majzel, bratia Períčkoví, M. Málik, M. Štefánik, P. Vršecký, A. Kolena, J. Plecho a V. Horňák.

   Turistický oddiel.

   Turistický oddiel bol založený v polovici 70. rokov. Jeho činnosť bola uskutočňovaná na ZŠ. Oddiel viedol bývalý učiteľ Štefan Müller. Oddiel sa zúčastňoval mnohých súťaží v rámci okresu. Zúčastnil sa i Celoslovenských orientačných pretekov v roku 1977. Po smrti pána Müllera oddiel stagnoval a dnes už neexistuje.

   Finančne na činnosť TJ v minulosti prispievali MNV, JRD a v súčasnosti Obecný úrad. Ostatné finančné prostriedky získava TJ organizovaním tanečných zábav a od miestnych sponzorov resp. zberom druhotných surovín. Športová činnosť v obci má podporu Obecného úradu.

   Mládežnícka organizácia ČSM - SZM:

   V roku 1945 bola založená mládežnícka organizácia Slovenský zväz mládeže (SZM). Jeho predsedom bol Anton Málik, tajomníkom František Bašnák. Po roku 1948 bolo premenovaný na Československý sväz mládeže (ČSM). V prvých rokoch sa činnosť organizácie orientovala na divadelnú činnosť. Spoločne s TJ Sokol ročne odohrali najmenej dve divadelné hry. Členské schôdze sa konali do roku 1949 v miestnom hostinci "U Káčera" - mládež nemala svoju klubovňu. Od roku 1949 sa všetky schôdze a kultúrne podujatia konali v kine "Osveta".        V 50. rokoch mimoriadnu aktivitu vyvíjala mládež v poriadaní brigád na založenom JRD, ktoré malo veľký nedostatok pracovných síl. Brigády boli zvlášť v období žatevných prác.
   V práci mládežníckej organizácie sa striedali obdobia veľkej iniciatívy s obdobiami útlmu. Často to záviselo od úrovne riadenia práce výboru jeho predsedom. Oživenie práce v organizácii nastalo v 70. rokoch, kedy funkcionári MNV dali mládeži k dispozícii uvoľnené priestory po Základnej škole - medzi "baštami". Tu si mládež vytvorila vlastný klub. V klube sa poriadali rôzne podujatia: večery poézie, čajové večierky, besedy, prednášky, táboráky a pod. V tomto období v mládežníckej organizácii úspešne pracovali Jozef Záhončík, Stanislav Gurina, Gréta Grmanová, Mária Bobáková.
   Po roku 1980 záujem mladých o prácu v SZM poklesol, v práci bolo dosť formalizmu, chýbali nové aktivizujúce formy práce. Po roku 1990 organizácia SZM prestala pracovať.

   Slovenský zväz žien:

   Slovenský zväz žien (SZŽ) v minulosti existoval pod názvom "Živena". Záznamy z tohoto obdobia nie sú. Prvé písomné záznamy o SZŽ v našej obci sú z rokov 1949-1950. Predsedníčkou výboru bola Paulína Šturmová. MO SZŽ mala vtedy 185 členiek. Najaktívnejšími členkami boli pracovníčky Nitratexu, niektoré učiteľky oboch škôl a pracovníčky MNV.
Vo funkcii predsedníčky MO SZŽ sa ďalej vystriedali Mária Podlipová a Margita Hargašová, ktorá túto funkciu vykonávala do roku 1990, kedy organizácia vzhľadom na novú politickú situáciu prestala existovať.
   MO SZŽ patrila medzi najmasovejšie a najaktívnejšie spoločenské organizácie v obci. V spolupráci s MNV a miestnymi školami každoročne organizovala verejné oslavy MDŽ. Pri príležitosti osláv MDŽ boli uskutočňované spoločné posedenia žien za účasti vedúcich predstaviteľov MNV. Uskutočňované boli aj návštevy starších žien, pri tejto príležitosti im ako pozornosť boli darované kvety a malé darčeky. MO SZŽ organizovala miestne výstavky pod názvom "Krása životu". Na týchto výstavkách mali návštevníci možnosť vidieť prekrásne ľudové výšivky a iné rôzne ručné práce. MO SZŽ organizovala aj rôzne záujmové kurzy - kurzy šitia, varenia, pečenia, prípravy studenej kuchyne a iné. Členky MO SZŽ sa v rámci skrášľovania životného prostredia zúčastňovali brigádnických prác na úprave parku okolo kostola a na dokončovacích prácach na novom kultúrnom dome.

   Slovenský červený kríž:

   Z materiálov Štátneho okresného archívu v Trnave je známe, že Červený kríž v obci bol založený už v roku 1939 a to na základe prípisu Prezídia ministerstva vnútra. Mal 12 členov. Jeho členmi boli miestni statkári, notár, farár, prednosta pošty a žandári. O činnosti tejto organizácie nie sú žiadne informácie. Terajšia miestna organizácia Červeného kríža bola založená v roku 1956. O jej založenie sa pričinili najmä MUDr. Štefan Garay, učiteľka Kumeryová, pôrodná asistentka Patúcová, Jozef Patay a Ján Podlipa. V začiatkoch mala organizácia 74 členov, v roku 1961 už 198 členov a v súčasnosti 203 členov. Pri jej zakladaní pomáhal OV ČSČK v Hlohovci. SČK počtom členov patrí medzi najmasovejšie spoločenské organizácie v obci.
   Hlavnou úlohou SČK v obci bolo a stále je organizovanie dobrovoľných darcov krvi. Táto humánna akcia bola zabezpečovaná v úzkej spolupráci s obvodným lekárom. Ročne darovalo krv v priemere vyše 30 občanov - darcov. K najúspešnejším viacnásobným darcom krvi patrili: Štefan Stupčuk. Držitelia bronzovej plakety Jánskeho: Anastázia Paúková, Mária Chudá, Pavol Jurena, Jozef Mihálik, Karol Laboš, Stanislav Javor a Veronika Valovičová. Viacnásobnými darcami krvi sú: Paulína Tučeková, Otília Vašková, Ronka Janegová, Františka Hanáková, Irena Kaplanová, Mária Machovcová, Monika Infnerová, Koloman Majzel, Dušan Majzel, František Škodák, Štefan Križanovič, Pavol Vaško, Ján Javor, Jaroslav Markovič, Teofil Talian, Jozef Holčík, František Hrabárik, Ľudovít Látečka, Imrich Infner, Ľuboš Kúdela, Zuzana Kúdelová, Anton Rapant a manželia Kaufmanoví. Pre darcov krvi SČK každoročne uskutočňoval posedenie s občerstvením. V rámci zdravotnej výchovy MO ČK organizovala prednášky lekárov o poskytovaní prvej pomoci, o hygienických a preventívnych opatreniach proti chorobám. MO SČK venovala pozornosť aj získavaniu mladých zdravotníkov. V tomto smere úspešne spolupracovala so školou, kde pracoval zdravotnícky krúžok. Krúžok viedli učitelia Jančovič, Schmidová, Rodná, Zelková. Organizácia zabezpečovala školenie tzv. dobrovoľných sestier, ktoré v prípade potreby poskytovali prvú pomoc pri úrazoch a poraneniach. Členovia MO SČK uskutočňovali návštevy chorých a opustených občanov, zapájali sa tiež do verejnoprospešných prác v obci.
   Prvým predsedom MO ČSČK bol Jozef Patay (1956-1978). Do roku 1986 sa vo funkcii predsedu vystriedali Ján Podlipa, Teodor Javor, MUDr. Tibenský, Marianna Paúková, Emília Kollárová. Od roku 1986 je predsedníčkou MO SČK Emília Schmidová.

   Slovenský zväz záhradkárov:

   Miestna organizácia Slovenského zväzu záhradkárov bola v obci založená v rokoch 1948-1955. Pri svojom vzniku mala 43 členov. V počiatočnom období vo výbore najaktívnejšie pracovali Michal Hrabárik, Jozef Grman, Teodor Javor, Koloman Javor, Jozef Nikodém, Vincent Novosad, Jozef Talian, František Kalamen. Činnosť MO SZZ bola zameraná na obstarávanie ovocných a okrasných stromov, zabezpečovanie postrekových látok, organizovanie výstav ovocia a zeleniny za účasti vystavovateľov z okolia. Niekoľko rokov na pozemku pri cintoríne pestovalo facéliu. Získané peňažné prostriedky boli použité na výstavbu Domu smútku, Na jeho výstavbe sa brigádnicky zúčastňovali mnohí členovia organizácie.
   MO SZZ organizovala odborné prednášky s ovocinárskou tematikou. Teoretické prednášky mali pracovníci VŠP v Nitre, praktickú časť očkovanie a štepenie robili miestni odborníci Michal Hrabárik a Jozef Grman.
   Výbor MO organizoval pre členov, ale i nečlenov zájazdy na výstavy: Flora Olomouc, Flóra Bratislava, Agrokomplex Nitra a iné.
   V súčasnosti má MO SZZ 38 členov. Výbor Miroslav Bulla - predseda, Pavol Prosnan - tajomník, Peter Šmitala - pokladník. Organizácia získava prostriedky pre svoju činnosť organizovaním zberu železného odpadu. Organizuje výstavy ovocia, nakupovanie a predaj umelého hnojiva pre záhradkárov. Zo svojich prostriedkov zabezpečil pre obec predajný stánok - pult.

   Slovenský zväz drobnochovateľov:

   V roku 1968 bol v obci založený Spolok drobnochovateľov, ktorý mal na začiatku 16 členov. Výbor bol trojčlenný: predseda MUDr. Jozef Tibenský, podpredseda Michal Skalický, tajomník Eduard Král. Za hlavný cieľ si spolok stanovil zachovanie genofondu našich národných a ostatných plemien. Spolok bol neskoršie premenovaný na Zväz drobnochovateľov. Činnosť MO Zväzu drobnochovateľov od jeho vzniku až doteraz je veľmi bohatá. V obci je veľa nadšencov zapálených pre chov holubov, exotického vtáctva, králikov a hrabavej hydiny. Najbohatšia je činnosť tzv. holubárov. Prvými chovateľmi výstavných holubov boli MUDr. J. Tibenský, E. Král, J. Švajčík, Š. Blaško, A. Plecho, A. Pestún. Neskoršie J. Markovič, P. Korec. A. Rapant. V chove výstavných holubov prevládajú: Slovenský hrvoliak, Nemecký výstavný, Hessenský hrvoliak, Moravský pštros, Moravský belohlávok, Piešťanský obor, King a ďalšie.
   Na rozvoji vyšľachteného chovu králikov mal najväčšiu zásluhu B. Klačko, A. Vršecký, Š. Görföl, J. Škodák, J. Horňák, J. Korec, P. Korec. Najrozšírenejšie chovné plemená králikov: Novozélandský biely, Činčila, Francúzsky strieborný, v poslednom období aj Kuní modrý.
   Chov exotického vtáctva v posledných rokoch má rozširujúcu tendenciu. Najrozšírenejší je chov papagájca vlnkovaného a drobného vtáctva.
   Drobnochovatelia zorganizovali niekoľko miestnych výstav, kde prevažovali: hrabová hydina, králiky, holuby. Výstav sa svojimi chovmi predstavili členovia aj nečlenovia organizácie. Výstavy boli dokumentované katalógmi. "Skalní chovatelia" sa zúčastňovali svojimi chovmi okresných a národných výstav: Agrokomplex Nitra, Brno a v iných mestách. Na týchto výstavách dosiahli mnohé ocenenia.
   V súčasnosti má organizácia 27 členov. Jej predsedom je Anton Rapant, tajomníkom Peter Korec.

   Poľovnícke združenie:

   Poľovnícke združenie bolo založené v roku 1945 pod názvom "Poľovnícka spoločnosť". Zakladateľmi tejto spoločnosti boli piati členovia: Jozef Grman, Pavol Podhradský, Anton Bulík, František Grman a Ján Watter. Predsedom bol Jozef Grman, hospodárom Pavol Podhradský, pokladníkom Anton Bulík. Po založení JRD a vzniku ŠM v obci bola Poľovnícka spoločnosť premenovaná na "Poľovnícke združenie". Zvýšil sa počet členov na 24. Bol zvolený nový výbor: predsedom zostal Jozef Grman, tajomník - František Bílik, hospodár - František Meluš, pokladník - František Grman. Prvoradou úlohou členov PZ bola starostlivosť o zveľaďovanie a udržiavanie poľovného revíru. S týmto cieľom sa každý rok v zimnom období prikrmovala zver. Tunajší poľovný revír navštevovali do roku 1974 aj zahraniční hostia z Talianska. V rámci poľovníckej činnosti sa pravidelne vykonávali poľovačky na zajace, bažanty a odchyt zajacov. V rokoch 1945-1950 bývali aj poľovačky na jarabice.
   Na nátlak okresných orgánov bolo PZ v rokoch 1974-1977 zlúčené s PZ Lukáčovce a v rokoch 1978-1990, po vytvorení novej koncepcie "Územného spravovania revírov" bolo zlúčené s PZ Rumanová. Tieto nútené zlúčenia poľovníckych združení nepriaznivo vplývali na celkovú činnosť miestneho PZ. PZ má vybudovanú strelnicu a tanečné kolo pri "Starom háji". Do týchto objektov si členovia svojpomocne zaviedli prípojku elektrickej energie. Tradične každý rok PZ uskutočňuje strelecké preteky za účasti strelcov zo širokého okolia. Úroveň pretekov býva veľmi dobrá. Po streleckých pretekoch býva tanečná zábava pri dychovke.
V 70. a 80. rokoch členovia PZ sa aktívne zapájali do brigádnických prác na výstavbe Kultúrneho domu a žatevných prácach na JRD.
   Stav poľovnej zveri vznikom JRD rapídne klesol. Z poľovnej zveri v revíri sa nachádza srnčia zver, zajace a bažanty. Jarabice sa vyskytujú už len ojedinele.
PZ má v súčasnosti 18 členov. Výbor pracuje v zložení: Vladimír Bašnák - predseda, Anton Javor - tajomník, Jaroslav Markovič - poľovný hospodár, Milan Hajaš - pokladník, Pavol Kraushúber - strelecký a kynologický referent.

   Zväz požiarnej ochrany:

   Predchodcom zväzu požiarnej ochrany bol "Dobrovoľný hasičský zbor". Bol založený v roku 1925. Zakladajúcimi členmi boli: Štefan Verták, Ing. Eugen Kaláb, Tomáš Knotek, Ondrej Farkaš, Jozef Gurina, Vít Škarbala, Florián Škarbala, Vojtech Šomský, Alex Prosnan. Prvým veliteľom bol Š. Verták, strojníkom A. Prosnan, trubačom T. Knotek. Hasičský zbor vlastnil vlastnú ručnú striekačku na kolesách. Požiarna zbrojnica bola vedľa "bášt", na týchto miestach je doteraz. O činnosti hasičského zboru v tomto období nemáme písomné informácie.
   Dňa 13.11.1932 sa konala vysviacka zástavy Dobrovoľného hasičského zboru. Zástava je trvale uschovávaná v miestnom kostole. K zakladajúcim členom pribudli: Július Špaček, Michal Múdry, Štefan Tancer, Matúš Vaško, Jozef Vršecký, Ján Sloboda, Dominik Pauk, Augustín Riha. V roku 1936 pribudla prenosná motorová striekačka. Dňa 10.11.1936 na privítaní rumunského kráľa Carola II a korunného princa Michala v Bratislave bolo 19 členov miestneho hasičského zboru.  Členovia zboru okrem účasti pri likvidovaní vzniknutých požiarov sa zúčastňovali ako usporiadatelia náboženských procesií po dedine a iných verejných slávností.
   Počet členov hasičského zboru po roku 1945 postupne narastal. Pribudli najmä mladí nadšenci, neskoršie aj dievčatá. Miestna organizácia požiarneho zboru patrila v 70. rokoch medzi popredné v rámci okresu a Západoslovenského kraja. Dôkazom sú popredné umiestnenia družstiev v požiarno - športových súťažiach. Miestna organizácia mala vytvorené súťažné družstvá mladých požiarnikov a družstvo CO. Pozornosť bola venovaná i príprave budúcich požiarnikov z radov žiakov. Na tunajšej škole bolo vytvorené žiacke družstvo požiarnikov.
   Súťažné ženské požiarne družstvo: Helena Slamková, Anna Kubovičová, Mária Kolenová, Mária Múdra, Mária Tehlárová, Katka Madlenáková, Mária Hegedušová, Zuzka Zmetáková.
   Náležitú pozornosť venovala organizácia preventívnej činnosti. Dvakrát ročne (jar, jeseň) boli uskutočňované proti požiarne prehliadky domov a prevádzkových budov. V čase žatvy boli organizované v obci "požiarne hliadky". Členovia požiarneho zboru sa iniciatívne zapájali do brigád na JRD a pri výstavbe kultúrneho domu.
   V roku 1975 bolo 50. výročie vzniku Dobrovoľného hasičského zboru v obci. Pri tejto príležitosti bol zorganizovaný "Deň požiarnikov", za účasti 33 súťažiacich družstiev z okolia. Prebiehali aj súťaže jednotlivcov. Podujatie prebiehalo na miestnom športovom štadióne. Po 50. výročí činnosť požiarneho zboru postupne stagnuje. Posledný aktívny zásah tunajších požiarnikov bolo lokalizovanie požiaru rodinného domu Filových v Hornej dedine v roku 1973.
   V súčasnosti požiare v obci lokalizujú privolaní profesionálni požiarnici vybavení modernou technikou. Miestny požiarny zbor vlastní dve motorové striekačky: PS 16 - pojazdná a PPS 12 - prenosná.
   Po roku 1990 sa nedarí do organizácie získavať mladých členov. Počet členov sa znížil na 20.
   Vo funkcii veliteľa hasičského a neskoršie požiarneho zboru sa od jeho založenia vystriedali: Štefan Verták, Alex Prosnan, Michal Vršecký, Ondrej Farkaš, Jozef Daniš, Jozef Škarbala, Štefan Slamka, Jozef Androvič - súčasný veliteľ. Súčasným predsedom MO Požiarnej ochrany je Emil Pauk.

   Obecná kronika:

   Prvú kroniku obce založil a začal písať, v roku 1935 Jozef Habán, tunajší rodák, ktorý v tom období pracoval na Obvodnom notárskom úrade v Rišňovciach. Kroniku písal do roku 1938, kedy odišiel pracovať do Bratislavy. Kto v písaní kroniky pokračoval nevieme, isté je však, že kronika bola písaná. Táto prvá kronika sa vraj "musela stratiť". Doterajšie úsilie o jej nájdenie je neúspešné.
   V roku 1945 bola založená nová kronika obce. Túto kroniku písal vtedajší riaditeľ Štátnej meštianskej školy Ondrej Ovčár až do roku 1951. V písaní kroniky pokračovali: Zuzana Kleinová (1952-1956), Zuzana Máhriková (1957-1961), Vilma Pauková (1962-1964), Mária Chrenková (1965-1969) a Ján Pakan (1970-1972). Všetci menovaní kronikári boli učitelia tunajšej školy. Od roku 1973 kronika obce nebola vedená.
   Obecné zastupiteľstvo v máji 1997 poverilo písaním kroniky Ing. Antona Daniša, tunajšieho rodáka.